Viete si dnes predstaviť, že by ste nemali mobilný telefón, na zriadenie pevnej telefónnej linky by ste čakali mesiace, za jej zriadenie by ste zaplatili pre mnohých nedostupnú sumu a o internete by ste ani len netušili? Dnes už asi ťažko, však? Udalosti 17. novembra 1989 odštartovali mnohé zmeny v našej spoločnosti, ktoré majú dosah aj na sektor elektronických komunikácií. To je jeden z dôvodov, prečo si tieto udalosti pripomína Telekomunikačná únia Slovenskej republiky.
Nie každý občan si pred novembrovými udalosťami mohol dovoliť mať doma telefón. Na zriadenie pevnej telefónnej linky bolo potrebné čakať neraz dlhé mesiace a za jej zriadenie sme zaplatili na dnešnú domu nepredstaviteľne vysokú cenu, ktorá sa nezriedka rovnala platu za mesiac práce. Telefonovali sme preto často z verejných telefónnych automatoch umiestnených v búdkach, ktoré sa nachádzali na verejných miestach. O mobilných telefónoch sme vtedy mohli len snívať…
V minulosti poskytoval telekomunikačné služby len národný operátor. V dôsledku neexistujúcej hospodárskej súťaže boli služby málo kvalitné a drahé. Liberalizácia telekomunikačného trhu nám priniesla možnosť výberu z množstva nových poskytovateľov telekomunikačných služieb, t. j. rozvíjala sa súťaž na trhu, čo sme pocítili aj na vyššej kvalite a nižších cenách služieb.
V prednovembrovom období sme ani zďaleka nemali taký veľký výber z televíznych programov, ako je tomu dnes. O káblovej televízii alebo satelitnom príjme sme vtedy len snívali. Televízne programy boli šírené len terestriálne z televíznych vysielačov. V dôsledku toho sme v televízii mohli prijímať dva národné programy. Kto býval v prihraničnej oblasti, tak mohol cezhranične prijímať aj televízne programy susedného štátu. Kto sa chcel dostať k necenzurovaným informáciám, ten počúval rozhlas. Ale ani to nebolo vždy jednoduché. Štátne orgány v tom čase prevádzkovali silné rušičky, ktorými sa snažili znemožniť príjem programov, ktoré pre našich občanov vysielali demokratické krajiny.
Diskuze k článku
Přidejte komentář