Stretávame sa na telekomunikačných konferenciách a niektorí z nás sa nevenujú frekvenciám, vysielačom, anténam a nadväzovaniu spojení, t. j. „rádiu“ len v práci, ale aj doma, ako svojmu hobby. Sú niečo ako kúzelníci, napr. dokážu na 10 GHz frekvenčnom pásme nadviazať spojenie na stovky kilometrov. Zaujíma vás kto sú a ako to robia? Čítajte ďalej a dozviete sa viac.
„Rádiu“ ako svojmu hobby sa po celom svete venujú ľudia bez rozdielu farby pleti, národnosti, vierovyznania, vzdelania…Tykajú si, správajú sa k sebe úctivo a navzájom sa nazývajú priateľmi a pritom sú medzi nimi napríklad aj úspešní podnikatelia, vedci, kozmonauti, politici a králi. Ak tipujete, že píšem o rádioamatéroch, tak tipujete správne.
Blázni, alebo…? Prečo to robia?
Rádioamatérske vysielanie nesmie byť zdrojom finančného alebo iného prospechu a nesmie mať povahu rozhlasového vysielania. Je to o sebavzdelávaní, experimentovaní a technickej činnosti. Môžeme povedať, že je to hobby a zároveň aj šport. Toto hobby v sebe zahŕňa napr. navrhovanie a konštruovanie vysielacích zariadení, ak ste technicky zdatní a chcete si zariadenie urobiť. V predaji sú aj rôzne stavebnice za dostupné ceny. Väčšinou si vysielacie zariadenie jednoducho kúpite. Ďalej sú tu antény, ktoré si môžete kúpiť alebo urobiť. Potom je tu vlastná komunikácia s inými rádioamatérmi, navrhovanie a používanie počítačových programov, zberateľská činnosť, spájanie turistiky s vysielaním, závody a súťaže. Rádioamatérske organizácie po celom svete organizujú národné a medzinárodné závody a súťaže. Môžete tak bojovať o titul majstra Slovenska, resp. Českej republiky… Jednoducho každý rádioamatér si môže nájsť to svoje, tak asi preto…
O čo tu vlastne ide?
Ani neviem, kde začať, toľko toho je. Pokojne by sme mohli o tom napísať knihu a rozhodne by nebola nezaujímavá. Skúsime to len veľmi stručne. Ak dáme bokom rádiový orientačný beh, tak niektorí z nich sa venujú len počúvaniu rádioamatérskej komunikácie (tzv. poslucháči) a druhí nadväzovaniu rádioamatérskych spojení.
Často dostávam otázky „ako sa rádioamatéri dorozumievajú?“ a „o čom sa cez tú vysielačku rozprávajú?“ Pri rádiotelefónii sa používa ako hlavný dorozumievací jazyk angličtina. Tá sa používa pri komunikácii medzi rádioamatérmi z rôznych krajín. Samozrejme sa používa aj čeština alebo slovenčina, pokiaľ obaja komunikujúci rádioamatéri dokážu v danom jazyku aspoň nadviazať spojenie. Pri telegrafii a digitálnych druhoch prevádzky sa používajú medzinárodné skratky a Q-kódy. Skratky vychádzajú z angličtiny. A tu sa dostávame k tomu, o čom rádioamatéri komunikujú. Na začiatku rádioamatérskeho spojenia si vymenia informáciu o tom ako sa počujú (tzv. report). Tu zabudnime na to, že sa používajú merania sily a kvality signálu, ako používajú telekomunikační technici. Je to obvykle podľa ucha, t. j. ako to rádioamatér subjektívne vníma. Ďalší údaj je krstné meno rádioamatéra a miesto odkiaľ vysiela (napr. Bratislava, Plzeň, neďaleko Brna a pod.). V prípade rádioamatérskych závodov sa odovzdáva report a údaje stanovené vyhlasovateľom závodu, napr. poradové číslo spojenia a okresný znak pri vnútroštátnych KV závodoch.
Dobrodružstvo počas každej sekundy
Týmto sme sa dostali k rádioamatérskemu vysielaniu, ako ku športu. Pre súťaživých rádioamatérov počas roka prebieha množstvo rádioamatérskych závodov a súťaží. Za dobré umiestnenie môžete získať diplom, stať sa napr. majstrom Slovenska, resp. Českej republiky na krátkych alebo veľmi krátkych vlnách ako jednotlivec, alebo člen tímu (kolektívne stanice)… Ak máte radi ocenenia a diplomy, tak okrem toho počas roka prebieha množstvo iných nesúťažných dlhodobých alebo krátkodobých aktivít. Napr. Diplom Slovensko môžete získať za spojenia s rádioamatérmi z rôznych slovenských okresov, ďalej Diplom Slovenské hrady a zámky, Diplom Jozef Murgaš a mnohé ďalšie. Diplomy sa vydávajú aj pre poslucháčov.
Naozaj sa spojím hoc aj s ufom?!
Aj takéto otázky občas dostávame. Technikom asi nemusím vysvetľovať, ako sa šíria krátke vlny. Na krátkych vlnách je možné nadviazať rádioamatérske spojenie v podstate s celým svetom. V mnohých prípadoch na to stačí aj malý výkon. Dôležité sú momentálne podmienky šírenia a použitá anténa. Vzácne sú spojenia s krajinami alebo lokalitami, napr. ostrovmi odkiaľ dlho nikto nevysielal. Môže to byť z dôvodu, že tam vládne diktátorský režim, prebieha tam občianska vojna alebo tam jednoducho nikto nebýva. Do vzácnych lokalít chodia vysielať, keď to situácia umožní, rádioamatérske expedície. Ich organizovanie je časovo, logisticky aj finančne náročné. Predstavte si pocit nadviazať spojenie s takouto expedíciou, keď sa o to v rovnakom čase snaží x stoviek až tisícok rádioamatérov z celého sveta… Na veľmi krátkych vlnách sa využívajú odrazy od sporadickej vrstvy, od lietadiel, od búrkových mrakov, od ionizovaných stôp meteorov, ktoré na nočnej oblohe vnímame ako „padajúce hviezdy“, od mesiaca, prostredníctvom rádioamatérskych satelitov…
Po úspešnom nadviazaní rádioamatérskeho spojenia sa spojenie zapisuje, resp. môže, lebo to nie je povinné, do denníka, ktorý môže byť v papierovej podobe, alebo v elektronickej podobe (počítačový program). Na potvrdenie spojenia slúži tzv. QSL lístok, ktorý môže byť v papierovej podobe vo veľkosti poštovej pohľadnice alebo v elektronickej podobe. QSL lístok okrem spomienkovej a zberateľskej hodnoty slúži aj ako „dôkaz“ o nadviazanom spojení.
Ako sa stať rádioamatérom?
V prvom rade mať záujem učiť sa a neustále sa zdokonaľovať. Zákon vyžaduje mať povolenie a pridelený volací znak od Regulačného úradu (RÚ), resp. v Českej republike od Českého telekomunikačného úradu (ČTÚ). Zákonným predpokladom na vydanie povolenia je osobitná odborná spôsobilosť žiadateľa o povolenie. Tá sa preukazuje úspešným absolvovaním skúšky pre komisiou, RÚ, resp. ČTÚ. Skúška sa skladá z troch predmetov: elektrotechnika, resp. rádiotechnika, prevádzka a predpisy. Na skúšku sa môžete pripraviť individuálne, alebo za pomoci skúsenejších rádioamatérov v niektorom z funkčných rádioklubov. Vypracované odpovede na okruhy otázok sú dostupné napr. na webe Slovenského zväzu rádioamatérov.
Možno si kladiete otázku, prečo toľko viem o rádioamatéroch. Možno je to preto, lebo pracujem na Regulačnom úrade, možno aj preto, že som členom skúšobnej komisie pre rádioamatérov, ale hlavne preto, že sa rádioamatérskemu vysielaniu venujem od svojich 15tich rokov, čo už je zopár desiatok rokov.
Roman Vavro, hovorca Regulačného úradu
Diskuze k článku